jozef44

4. mája uplynulo už 107 rokov od smrti slovenského velikána generála Milana Rastislava Štefánika, jednoho z dvoch spolutvorcov slobodnej  Československej republiky, vysloboditeľov Čechov a Slovákov zo zovretia rakúsko-uhorskej monarchie.Je zaujímavé, ako dve tak protichodné osobnosti mohli pracovať na jednom spoločnom diele .Na jednej strane morálne čistá osobnosť gen. M.R. Štefánika a na druhej krčmový povaľač, hazardný hráč v putikách v centre starej Prahy – Beneš.

Z nového slovenského štátu  a emancipácie Slovákov sa veľmi tešili slovenskí krajania v Amerike až zorganizovali zbierku na podporu slovenskej štátnosti. Vyzbierali 250 000 dolárov a tieto okamžite poslali do rodnej zeme. Žiaľ, ich doručenie spoza oceánu uviazlo na Benešovom úrade vlády. K slovenským vlastencom sa akosi nie a nie dostať.

V tej dobe do Európy smeroval generál M.R. Štefánik. Keď sa o jeho ceste dozvedeli slovenskí krajania v Amerike, požiadali ho o prešetrenie príčiny nedoručenia peňazí na Slovensko a ich uviaznutia v Prahe.Gen. Štefánik ochotne doplnil plán svojej cesty o návštevu Prahy, aby prešetril osud zbierky. Beneš, ktorý dar našich krajanov zneužil na vyrovnanie svojich dlhov v hazardných hrách začal okamžite konať. A tak začal príbeh o smrti slovenského vlastenca. Použil na to verného českého dôstojníka v slovenskej jednotke chrániacej vzdušný priestor Bratislavy. Ďalší Čech rádiom presmeroval pred pristátím lietadlo na letisko Vajnory namiesto do Pezinka. Na letisku Vajnory bola totiž dislokovaná jednotka protivzdušnej delostreleckej ochrany, ktorá pod velením ďalšieho s Benešom spriazneného českého dôstojníka  lietadlo hlásené ako nepriateľské zostrelila.

Vtedajší slovenský vojak základnej služby (p.Bahno) často spomínal v krčme „U Novosada“ v Nemšovej pri Trenčíne,  ako im český dôstojník dal rozkaz k paľbe na nepriateľské lietadlo. Po páde lietadla boli obaja piloti mŕtvi ale gen. Štefánik v prednej kabíne prežil v podstate bez výrazného zranenia. Veliaci dôstojník pribehol k havarovanému lietadlu a bez váhania dielo dokonal, t.j. strelil gen. Štefánika do srdca. Videl to z diaľky i školák idúci cez letisko domov ale nikto sa ho nikdy na to nepýtal, tak to pustil z hlavy. Aby mohli Štefánikovo telo vystaviť v Prahe ( vo falošnej úcte), museli urýchlene (cez noc) ušiť novú uniformu (bez dier od priestrelov v oblasti srdca).

Druhý dôstojník (tiež Čech) v jednotke protivzdušnej ochrany letiska ktorý o komplote nevedel, sa s tým čo videl nemohol zmieriť a preto vycestoval do Prahy, kde zisťoval o čo vlastne išlo. Veľa toho nezistil ale po návrate do Bratislavy spozoroval čudné aktivity okolo svojej osoby a preto radšej urýchlene emigroval do Maďarska, čím si zrejme zachránil život.

Potom nastalo obdobie klamlivých informácii o smrti slovenského velikána.

Česť jeho pamiatke.